"Na miestach, kde bojuje život so smrťou, môže zvíťaziť jedine láska."
Seriál Ordinácia v ružovej záhrade odhaľuje trinástu komnatu medicíny, presnejšie gynekologicko - pôrodnícke oddelenie nemocnice nemenovaného slovenského mesta a súkromnú gynekologickú ambulanciu. Tieto prostredia spája nielen spoločné poslanie, ale aj kolegiálne a priateľské vzťahy hlavných hrdinov. Protagonistami nie sú iba lekári a zdravotné sestry, ale aj ich rodinní príslušníci, partneri, priatelia a hlavne pacientky.
Protagonisti seriálu kladú dôraz na psychológiu postáv v autentickom súčasnom „živote". Seriál dáva príležitosť pre zaujímavé herecké výkony a divák má po čase možnosť spoznať slovenských hercov, mediálne známe tváre, ktoré sa z polohy moderátorov a zabávačov vrátia opäť k tomu, čo tak dokonale ovládajú na divadelných doskách.
Predstavujeme Vám štáb Ordinácie:
Režiséri
Martin Kákoš (1955)
Absolvoval odbor divadelná réžia na Vysokej škole múzických umení. Pôsobil ako režisér v Divadle A. Bagara v Nitre a v Slovenskom rozhlase. Momentálne pôsobí ako umelecký riaditeľ divadla Nová scéna. Režíroval takmer 50 televíznych filmov a inscenácií, viacero dokumentov, hudobných a zábavných programov. (Medzi nimi televízne filmy Balada o mŕtvych očiach, Hon na čarodejnice, Národný hriešnik, Obrus s monogramom, Knieža, Prekliaty služobník lásky,...) a vyše 70 divadelných inscenácii vo viacerých slovenských a zahraničných divadlách. Autorsky sa podieľal na televíznych a filmových scenároch, rozhlasových hrách, divadelných adaptáciách a libretách muzikálov (Báthoryčka, František z Assisi). Režíroval seriál TV Markíza Medzi nami. Je držiteľom sedemnástich ocenení (Napr. Cena Janka Borodáča za divadelnú prácu, Výročná cena diváka za TV film Balada o mŕtvych očiach, Hlavná cena Telemúza za TV film Národný hriešnik, Cena Igric za scenár TV filmu Národný hriešnik, Cena Ministerstva školstva za dokumentárny film Rozprávnica Pavla Dobšinského na Envirofeste,...)
Stanislav Párnický (1945)
Po skončení štúdia divadelnej réžie pôsobil v Divadle SNP v Martine, neskôr dlhé roky v Slovenskej televízii. Medzi jeho najznámejšie televízne projekty patria napríklad seriál Straty a nálezy, triptych Americká tragédia, Chlapec z majera, Pasca, Cukor, Zbožňovaná, Najatý klaun,... Od roku 1985 pracoval na Kolibe v Slovenskej filmovej tvorbe. Tam vznikli snímky Kára plná bolesti, Južná pošta, Šípová Ruženka, ...kone na betóne. Stanislav Párnický sa podieľal na vzniku Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Bol prvým vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie a dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Je členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. V roku 2003 režíroval prvý slovenský televízny sitcom Zborovňa. Za svoju filmovú tvorbu získal viacero ocenení.
Marta Ferencová
Režisérka mladšej generácie so skúsenosťou seriálovej štúdiovej réžie aj s vlastnými námetmi, kde v kratších filmoch osvedčila profesionálnu prácu s hercom, schopnosť psychologického stvárnenia postáv, vizuálnu pôsobivosť.
Supervízor pre výrobu
Miroslav Roganský
Má zdravotnícke vzdelanie. Pracoval v záchrannej službe. V súčasnosti sa venuje réžii.
Šéfdramaturgička
Jana Kákošová (1953)
Absolvovala Vysoká školu múzických umení, odbor televíznej a filmovej dramaturgie a scenáristky. Pôsobí v televízii Markíza ako šéfdramaturgička hranej tvorby. Je členkou Obce slovenských spisovateľov a Grantovej komisie pre audiovíziu pri Ministerstve kultúry SR. Do roku 2003 pôsobila v Slovenskej televízii, v Hlavnej redakcii dramatického vysielania v pozícii výkonného dramaturga pre umeleckú hranú tvorbu. Ako dramaturgička má na konte vyše 250 titulov, televízne inscenácie a filmy, koprodukčné filmy na základe pôvodných námetov aj adaptácií súčasnej a svetovej literatúry, viaceré boli prezentované a ocenené na medzinárodných televíznych festivaloch. Externe spolupracovala so Slovenských národným divadlom. (Prelet nad kukučkiným hniezdom, Lev v zime, Cena ...) aj Slovenským rozhlasom. Pre rozhlas napísala 5 drám (tri z nich získali hlavné ceny na rozhlasových festivaloch: Rôznobežky, Medzimesto, Orchester, ...) a 10 rozprávok a hier pre deti (Júlia a Romeo, Trójska vojna...) . Na konte má 20 rozhlasových adaptácií. Napísala divadelné hry: Sto hodín do zatmenia, Dedičstvo na predaj , Vďaka za dôveru, pôvodný muzikál Báthoryčka a filmový scenár Šípová Ruženka a scenár k 11- dielnemu filmovému seriálu pre deti Škriatok. Je autorkou ôsmich pôvodných scenárov pre televízne inscenácie a filmy (Hosť, O smutnej láske, Kvet šťastia 1 - 3, Starožitné zrkadlo 1 - 2,...) a desiatich televíznych dramatizácií podľa literárnych predlôh (Eygletiérovci, Radosť žiť, Neľahké lásky,...) Pracovala ako dramaturgička distribučných filmov, ocenených na medzinárodných festivaloch : Tábor padlých žien, Kruté radosti, Krajinka, ...
Výkonný dramaturg
Roman Olekšák (1978)
Vyštudoval odbor divadelná réžia na Vysokej škole múzických umení,. Je viacnásobným držiteľom ceny Alférda Radoka (Smajlíci, Neha, Mesto v protismere). Napísal niekoľko hier, ktoré uviedli v rôznych slovenských a českých divadlách (medzi nimi napríklad hru Ticho, ktorú uviedli v Slovenskom národnom divadle v réžii Ľubomíra Vajdičku), zbierky textov Tma a Nepokoj a román Prime Time. Ako režisér sa podpísal pod inscenácie Meno, Čierne mlieko, Oblomov a v spolupráci s Majou Hriešik pod inscenácie Rodinné príbehy, Tvar vecí, Smajlíci a za inscenáciu Paraziti boli nominovaní na DOSKY 2001/2 v kategórii Objav sezóny. Napísal a adaptoval hry do rozhlasu (Chúťky, Play it back, Keby nasnežilo, bolo by teplejšie.) Doteraz preložil 18 divadelných hier, medzi nimi Plantáž, na ktorej inscenovaní v SND sa podieľa ako dramaturg. Scenáristicky spolupracoval na kriminálnych seriáloch Mesto tieňov a Kriminálka Anděl. Napísal scenár televízneho filmu Kvety a Lucia na motívy románu Dáma s kaméliami (réžia Stanislav Párnický). Získal cenu vydavateľstva LCA Poviedka 2001. Na Vysokej škole múzických umení vedie autorský seminár Playwriting.
Kmeňoví autori seriálu
Alena Bodingerová (1961)
Absolvovala štúdium filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristky na VŠMU v Bratislave. Pôsobila ako dramaturgička v Československej televízii v Hlavnej redakcii vysielania pre deti a mládež. V súčasnosti je vedúcou Ateliéru scenáristickej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Je autorkou niekoľkých scenárov celovečerných filmov (Hody, Kroky v piesku, Ozveny hniezda, Veľká Kata a jej brat) Za scenár televíznej inscenácie Ako Juliana zachraňovala hádankovú ríšu získala Cenu riaditeľa Medzinárodného televízneho festivalu Zlatá truhlica v Plovdive. Divadelná hra Ľadový vojvoda vyhrala hlavnú cenu divadelného festivalu VI. Bábkarská Bystrica. Napísala niekoľké večerníčky a seriály pre deti (Rozprávky zo starého domu, Svetožrúti, Veľké a, Malé B). Je tiež autorkou rozhlasových hier a seriálov. (Syndróm stratených ponožiek, Žienka domáca). Spolupracovala v kolektíve autorov na rozhlasovom seriáli Králikovci a televíznom seriáli Medzi nami.
Zuzana Dzurindová (1985)
Absolvovala Vysokú školu múzických umení, odbor divadelná dramaturgia. Ako dramaturg spolupracovala na divadelných inscenáciách Samovrah, Eldorádo a Casablanca. V Mestskom divadle v Žiline upravila a dramaturgovala hru Kazimír a Karolína. Napísala hru Na závoru, ktorú uvádza bratislavské Štúdio 12.
Zuza Ferenczová (1977)
V roku 2004 ukončila štúdium na VŠMU v odbore divadelná dramaturgia titulom Mgr. art. Pracovala ako dramaturg v Divadle z Pasáže a v Literárnej a kultúrnej agentúre LCA. Je dramaturgičkou Medzinárodného divadelného festivalu Arteterapia a spolupracuje s divadelným zoskupením OZ Tucet, externe pracuje ako koordinátor projektu NEW WRITING - Dramaticky mladí Divadelného ústavu a moderuje diskusnú reláciu Rádia Devín Rozhovory o divadle. Spolu s Antonom Medowitsom je autorkou divadelnej hry Rečičky, publikovanej v časopise Theater der Zeit (september 2007), ktorú aktuálne uvádza združenie Playground East v Marburgu (DE) a divadelnej hry Solitaire.sk, ktorá je ostatným víťazom súťaže pôvodných dramatických textov Dráma.
Zuzana Liová (1977)
V roku 2001 absolvovala Katedru dramaturgie a scenáristiky na VŠMU v Bratislave. Po škole pracovala ako dramaturgička v STV, scenáristka tv formátov a seriálov (Medzi nami, Mesto tieňov, Ako som prežil.) Ako režisérka debutovala dokumentom Slečna Mária (r. 2000), neskôr realizovala krátky televízny dokument Paľko (2003). V roku 2005 natočila v produkcii STV televízny film Ticho, ktorý získal ocenenie Strieborné Hrozno ex aequo na festivale v Lagowe 2006, Cenu Ministra kultúry CR za najlepší film zemí Višegrádu na MFF v Zlíne (2006) a cenu Zlatý debut na Třineckom filmovom lete 2006. Film bol nominovaný na cenu Prix Europa a scenár filmu Ticho bol nominovaný na cenu Prix-Genéve za najlepší scenár debutantov v rámci festivalu Prix-Europa. Jej druhý, zatiaľ nerealizovaný scenár k celovečernému hranému filmu Dom získal v roku 2003 1.cenu v scenáristickej súťaži Cena Tibora Vichtu a v roku 2007 mu bola na MFF v Cannes udelená Cena „Krzystofa Kieslowskeho TVP Award 2007" za najlepší stredo a východoeurópsky scenár v rámci tréningového programu Script East. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka v ateliéri scenáristickej tvorby VŠMU.
Márius Kopcsay (1968)
Pôvodným povolaním je novinár, pôsobil vo viacerých slovenských denníkoch, momentálne spolupracuje s denníkom Pravda. Od roku 2006 píše televízne a rozhlasové scenáre. Venuje sa tiež literárnej tvorbe. Vyšli mu zbierky poviedok Kritický deň, Stratené roky a Zbytočný život, a tiež romány Domov a Mystifikátor. Za svoje prozaické diela získal viacero domácich a medzinárodných ocenení.
Peter Nagy (1976)
Vyštudoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzický umení. Pre rozhlas napísal a adaptoval vyše tridsať hier a pásiem. Medzi nimi nedeľný zábavník Ako doma, satirický seriál Starčekovia, sitcom Vo vate, spolupracoval na mesačnom zábavníku Cirkus ľudský,... Scenáristicky sa podieľal na televíznom seriáli Medzi nami, sitcome Priateľky a zábavnej relácii Clever. Je režisérom a dramaturgom divadelného súboru GONG.
Katarína Uhrová
Absolvovala kulturológiu na Filozofickej fakulte UK (2004) a dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU (2008). Ako scenáristka spolupracovala na animovaných filmoch About Socks and Love (réžia Michaela Čopíková) a Alfonzova mucha (réžia Peter Budinský). Scenáristicky sa podieľala na cykle dokumentárnych portrétov Radosť zo života. Bola redaktorkou internetového magazínu T-Station, publikovala na zionmag.org, vo film.sk a Trištvrte.
Biba Bohinská (1971)
Je absolventkou filmovej scenáristiky a dramaturgie na VŠMU. Autorsky sa podieľala na celovečerných filmoch Keep Smiling, Jazzus, Manželstvo je len hra, Mesto Otol, Vôňa divého maku, celovečerného dokumentárneho filmu Malý zúrivý Robinson a krátkych hraných filmoch Tričko a V kuchyni. Film Tričko získal niekoľko ocenení na mnohých medzinárodných festivaloch, medzi nimi vo Francúzsku, Brazílii, Dánsku, Veľkej Británii, Rumunsku, Turecku, Pakistane a Nemecku.
Laura Siváková (1973)
Vyštudovala na Vysokej škole múzických umení, odbor filmová scenáristika a dramaturgia. Napísala a režírovala celovečerné filmy Nebo, peklo,...zem (získal cenu National Winner of Hartley - Merrill Prize za scenár), Mesto Otol, Ema a Ouartétto (Cena divákov, MFF Bratislava 2002, Bronzové hrozno, MFF Lagow v Poľsku, Iric za scenár, réžiu, kameru a hudbu). Na konte má krátke filmy Lola, Rojkovia a Šesť zmyslov. Spolupracovala na filmoch Frankenstein, Pravdivá história o J.Jánošíkovi a T.Uhorčíkovi, Uprising, Dune, Monkey King, Knight's tale, Sokolí kráľ, Kuře melancholik, Orbis Pictus, Nejasná správa o konci sveta, ...
Produkcia
Marián Dalkovič (1957)
Pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe ako asistent výroby na projektoch Zasaď strom, postav dom (réžia J.Jakubisko), Na baňu klopajú I.- III. (A.Lettrich), Vynes na horu svoj hrob (J.Zachar). Ako zástupca vedúceho výroby sa podieľal na produkciách Čarbanice (E.Štefankovičová), Smrť pána Golužu (Ž.Nikolič), Kosenie jastrabej lúky (Š.Uher), Tisícročná včela (J.Jakubisko), Dies irae (M.Ťapák). Po skončení Vysokej školy múzických umení, odboru produkcia a riadenie sa stal vedúcim útvaru riadenia výroby v Štúdiu hraných filmov. Bol vedúcim útvaru distribúcie filmov v Slovenskej požičovni filmov. Založil vlastnú firmu so zameraním na produkciu a distribúciu audiovizuálnych programov (napr. TV relácia Film a Video). Bol výkonným tajomníkom Asociácie digitálnych kino-klubov a vedúcim výroby druhého štábu (second unit) na výrobe filmu Bathory (Juraj Jakubisko).
Eva Devečková
Pracovala v Slovenskej televízii ako asistentka produkcie, neskôr vedúca výrobného štábu, asistentka réžie a ako pomocná režisérka. Pracovala na projektoch Hlavnej redakcie zábavných programov (Bakalári, Dnes večer hrám ja, Mikrokomédie,...). Spolupracovala pri organizovaní mnohých koncertov a hudobných festivalov (Bratislavské hudobné slávnosti, Džezové dni,... ). Podieľala sa na príprave televíznej relácie Repete. Od roku 2001 je na voľnej nohe a odvtedy pracovala na množstve projektov pre všetky televízie ( MM show s Milanom Markovičom, cykly Babince, Ela hop, Varí vám to, Soirée, Bumerang, 5 proti 5, Koleso šťastia, Chalupárum). Na konte má aj veľké zábavné programy a galaprogramy (Senzi Senzus, Oto, Športovec roka, Žena roka, Krištáľové krídlo, Elite model a Grammy -odovzdávanie hudobných cien.)
Vedúca produkcie
Emília Jarošová
Kameramani
Jaroslav Zeman (1952)
Je absolventom inštitútu kinematografie VGIK v Moskve. Pôsobil ako hlavný kameraman v Slovenskej televízii a na konte má 150 televíznych inscenácii a videofilmov (Prstene pre dámu,, Mikrokomédie, Dnes večer hrám ja, Modrá ruža, Balada o mŕtvych očiach, Zuzanka Hraškovie, seriál Domov), dokumentárnych filmov, športových prenosov a zábavných programov (Bratislavská lýra, Superstar 1 a 2, Let´s dance, Bailando, Pošta pre teba...). S Milanom Lasicom spolupracoval v Českej televízii. Spolupodieľal sa na seriáli Medzi nami.
Ján Borbély
Hlavný kameraman TV Markíza. Spolupracoval s poprednými režisérmi v oblasti umeleckej hranej tvorby a dokumentu. V seriálovej tvorbe sa sústreďuje na umeleckú prácu so svetlom ako výrazovým prostriedkom pri stvárnení scén a dotváraní charakteru postáv a na zachovanie štýlovej jednoty kompozície obrazu.
Peter Benczik (1970)
Vyštudoval na VŠMU, odbor kameramanská tvorba a fotografia. Nakrútil krátke filmy Smäd, Plávanie, Tak dávno som ti nenapísala, Ábelov pes, Posledná večera a animovaný film V kocke. V súčasnosti sa venuje aj reklame.
Scénickí výtvarníci
Roman Rjachovský
Vyštudoval na fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave. Je najvýraznejšou osobnosťou medzi televíznymi a filmovými architektmi. Pracoval v STV ako architekt umeleckého programu a v Štúdiu hraného filmu Koliba. Spolupracoval na vyše 300 hraných, zábavných a hudobných televíznych programoch, hraných kinematografických filmoch a divadelných inscenáciách. Medzi nimi sú napríklad inscenácie Budenbrookovci, Sesternica Beta, Elektra, Zámok na juhu , filmy Smrť pána Golužu, Pavilón šeliem, Starý včelár, Šiesta veta, Zabudnite na Mozarta, Triptich o láske, Utekajme už ide, Konečná stanica, Pokoj v duši, spoluprácu na programoch Lasicu a Satinského (Ktosi je za dverami, Všetci sú za dverami, Nikto nie je za dverami). V roku 1980 mu bol udelený titul Vzorný pracovník kultúry. V roku 2003 na Artfilme v Trenčianskych Tepliciach mu udelili cenu „ Zlatá kamera" za celoživotné dielo. V roku 2006 získal odmenu Slovenského literárneho fondu za celoživotné dielo.
Jaroslav Holota
Odborník v oblasti interiérového dizajnu.